Črty, o ktorých sa predpokladalo, že majú až moderní vtáci, ako napríklad perie, či kľúčna kosť (clavicula, furcula), sa v skutočnosti objavili už pri nelietajúcich dinosauroch (vedecký článok Feathered dinosaurs). Vtáky sa oddelili od plazov niekedy v druhohorách a o tejto dávnej evolúcii mozgu sa vie len málo.
Zamestnanci Amerického prírodovedného múzea spracovávali fosílie do 2D a 3D snímok. Porovnávali lebečné objemy súčasných vtákov, pravtáka Archaeopteryx lithographica a ešte nelietajúcich dinosaurov druhu Maniraptora (skupina Coelurosauria, podrad Theropoda). Rekonštruované vnútra lebiek pomocou skenov s vysokým rozlíšením dovolili nielen porovnávanie objemov mozgov, ale tiež zistiť proporcionalitu ich jednotlivých oblastí – mozgového kmeňa, mozočku, optických a čuchových lalokov.
Predchádzajúce výskumy zistili, že expanzia mozgu vtákov začala u Theropodov a že lebečná dutina pravtáka Archaeopteryx je objemovo medzi Theropodmi a dnešnými vtákmi (relatívne ku veľkosti tela).
Tento nový presnejší výskum však zistil, že lebečná dutina Archaeopteryxa nie je v strede, ale na strane Theropodov, a je podobná veľkosti Maniraptorov a v niekoľkých prípadoch bola dokonca menšia.
Tento objav prispieva k hypotéze, že keďže Archaeopteryx mal neurologickú kapacitu potrebnú na lietanie, tak isto ju mali aj nelietajúce Maniraptory.
Zdroj:
https://www.nature.com/articles/nature12424
https://www.amnh.org/explore/news-blogs/research-posts/which-came-first-the-bird-or-the-bird-brain