Veľa druhov zvierat používa zvukovú komunikáciu, ale často je ťažké zatriediť zvuky do jasne oddeliteľných typov a kontextov. Na študovanie sociálneho správania, komunikácie a evolúcie jazyka je dôležité porozumieť jadru správy zaobalenej v kontexte rôznych zvukov.
Avšak účel a význam zvukovej správy ostáva často zahalený. Vedcom často pomôže dať do súvisu pozorované správanie zvieraťa so sprievodným zvukom (v angličtine sa taký zvuk označuje ako functionally referential). Takéto zvuky sú špecifické pre určitý kontext a vyvolajú príslušnú odpoveď príjemcom správy (štúdie sa venovali hlavne vtákom, veľrybám, psom, netopierom, primátom).
Časť stúdií sa venovala poplašným volaniam. Zistili, že niektoré druhy majú špecifické zvuky pre každý typ hrozby. Iné štúdie zistili schopnosť rozlišovať pôvodcu zvuku. Informačná kapacita zvieracích zvukov je hodná bádania.
Netopiere sú sociálne cicavce, ktoré hniezdia vo veľkých kolóniách a zapájajú sa do sociálnych interakcií. O funkcii a obsahu ich zvukového prejavu sa vie málo. Svojou troškou prispela i štúdia pozorujúca egyptské netopiere (Rousettus aegyptiacus). Tieto netopiere sa dožívajú až 25 rokov a sú schopné hlasového učenia sa. Vedci monitorovali 22 jedincov v ich úkryte kamerami a mikrofónmi nepretižite 75 dní.
Ako by sa dalo očakávať, väčšina komunikácie v takto veľkej a hustej skupine sú nezhody a výboje (hádanie sa o jedlo, o miesto, dôrazné samičkino odmietnutie dotieravého samca…) Pomocou strojového učenia a programov na rozpoznávanie ľudskej reči analyzovli celé široké spektrum zvukov. Z nahratého zvuku bolo možné identifikovať jedinca, ktorý zvuk vydal, dôvod hádky a často aj adresáta.
Každý jedinec má iné zvukové zafarbenie, takže netopiere sa vedia navzájom rozpoznať. Taktiež zistili, že zvuk sa líši podľa toho, ktorému netoprierovi je správa určená (podobne ako ľudia menia intonáciu voči rôznym poslucháčom pri použití rovnakých slov). Najprv zistili, že zvuk sa líši, ak je adresátom samček, či samička. Potom zisťovali, či vedia zvuky rozlíšiť aj v rámci pohlavia. Vylúčili teda samčekov a analyzovali len zvuky adresované iným samičkám. Zistili, že sa to dá dosť presne rozlíšiť. Z toho vyplýva, že netopier sediaci medzi dvoma kamarátmi by mohol vedieť určiť, či prichádzajúci zvuk je určený jemu, kamarátovi po pravici, alebo kamarátovi po ľavici.
Dá sa zo zvuku predikovať budúcnosť? Vedci určovali 2 možné výsledky hádky – rozchod (odídenie niektorého z dvojice ) alebo zostanie blízko pri sebe po hádke. Prekvapivo celkom dobre do dokázali určiť, ba dokonca aj to, ktorý z dvojice odíde.
Vedci veria, že pomocou chápania zvieracieho jazyka lepšie pochopíme evolúcie ľudskej reči.
Zdroj: Prat, Y. et al. Everyday bat vocalizations contain information about emitter, addressee, context, and behavior. Sci. Rep. 6, 39419; doi: 10.1038/srep39419 (2016)