Počas druhohôr (pred 250 až 65 miliónmi rokov) boli dve vzdialené skupiny plazov počiatkom vzniku cicavcov a vtákov. Z podradu Cynodontia vznikli dnešné cicavce a z Coelurosauria (skupina v podrade Theropoda) vznikli vtáky. Obidva, cicavce i vtáky si vyvinuli mozgy 10x väčšie (relatívne k veľkosti tela) ako ich predkovia.
Obidvom tieto veľké mozgy pomohli vyvinúť si schopnosť udržiavať stabilnú telesnú teplotu a v evolúcii komplexných sociálnych interakcií, ako napríklad rodičovská starostlivosť a učenie.
Pozri tiež
Hoci sa cicavce a vtáky vyvinuli zo vzdialených skupín plazov, určité mozgové centrá a obvody sú veľmi podobné. Neurobiológovia vedú debaty o tom, či tieto centrá vznikli zo spoločného predka, alebo sa do podobnej štruktúry vyvinuli z rozličných základov.
Špekulácie o evolučných krokoch vedúdich k veľkým a komplexným mozgom cicavcov a vtákov sú ťažko riešiteľné, pretože je málo skamenelých lebiek. Mozgy sa dajú študovať len nepriamo štúdiom vnútornej strany lebky, prípadne otlačkami v lebečnej dutine.
Zdroj: http://science.sciencemag.org/content/332/6032/926