GEO 12/2009
Zdroj: GEO december 2009, Šiatorníky – Géniovia v ríši vtákov
Záhradkár bezchochlý (Amblyornis inornata, v časopise nazývaný šiatorník) je jedným z 20 druhov záhradkárov. Stavajú umelecké hniezda lásky, komponujú vlastné originálne spevy a používajú nástroje, aby svojim výtvorom dodali idylický ráz. Besiedky lásky fungujú ako sekundárne pohlavné znaky prenášané na predmety v okolí.
Vedúci expedície GEO Uwe George píše:
…hneď vedľa môjho úkrytu z húštiny vytryskli tie najčudnejšie zvuky, aké som kedy počul: hrkálky, bubny, husle, saxofóny a činely, škrípanie. Všetky tieto zvuky vydáva samček šiatorníka. To, čo počujem, nie je druhovo dané ako spev väčšiny vtákov, nie je to ani imitácia cudzích zvukov, akú poznáme u škorcov alebo papagájov. Ide skôr o akési akustické kreácie tohto konkrétneho samčeka. Podľa nahrávok Schultzeho-Westruma, ktoré zbieral dlhé roky, je každý samček tohto druhu muzikant s vlastným štýlom.
Vidím aj, ako krídlami udiera do širokých listov alebo ako klopká jednou tenkou vetvičkou o druhú. Šiatorníky nepoužívajú ako hudobný nástroj len svoj hlas, ale aj rôzne inštrumenty, ktoré nájdu v lese.
Pozerám sa na malú, len niekoľko metrov štvorcových širokú čistinku: vyzerá ako pozametaná, niet tam ani lístočka. Na jej zadnom okraji sa týči čudesná, asi meter vysoká stavba s prehnutými líniami, pripomínajúca malú pagodu. Nápadnú a dômyselnú konštrukciu tvoria stovky konárikov tenkých ako ceruzka. Zo všetkých strán sa opiera o mladý stromček – centrálny nosný prvok stavby.
Pomocou baterky nazerám do úžasného vnútra besiedky: steny sú starostlivo vytapetované machom, lišajníkmi a nádherne sfarbenými opalizujúcimi krovkami chrobákov. Šiatorník všetky tieto veci prilepil na steny besiedky živicou.
Žiaľ, nemám šťastie vidieť, ako bude umelec za svoje dielo odmenený, Všetko úsilie šiatorníkov – či už je to ich hudobný alebo výtvarný prejav – nie je len umenie pre umenie. Celú tú námahu vynakladajú kvôli opačnému pohlaviu. Besiedky slúžia len na dvorenie a párenie, hniezdo na hniezdenie stavajú samičky na bezpečnom mieste v hustom lístí vysoko nad zemou. Aj mláďatá vychovávajú samy, kým samčeky ďalej šperkujú svoje besiedky, starajú sa o záhradky a dúfajú, že sa im podarí získať ďalšiu samičku.
Postupne biológovia podali presvedčivý dôkaz o tom, že to, čo je údajne vlastné výlučne človeku – reč, socializácia alebo zmysel pre rodinu, je výsledok dlhej evolúcie – a že sa to viac-menej intenzívne vyvinulo aj u iných živočíšnych druhov. Na príklade šiatorníka jednoznačne vidieť, že zmysel pre hudbu a estetické stvárnenie nie je výsadou človeka, ale že sa v rámci evolúcie môže vyvinúť aj u iných tvorov.