Za koordinovaný lov sa považuje taký, kde jednotliví predátori sú v časovej a priestorovej súvislosti k činom ostatných predátorov.
Spomedzi stavovcov, koordonovaný lov je v súčasnosti známy s určitosťou u ľudoopov (hominidi), zopár šeliem, veľrýb, dvoch druhov dravcov, dvoch havranovitých druhov, zopár druhov rýb, krokodílov a varanov.
Čo sa týka bezstavovcov, koordinácia počas lovu nikdy nebola preukázaná, hoci koordinácia po love – transport obete, je známy u mravcov.
Uvedené kooperujúce druhy sú len tie, u ktorých to vieme s určitosťou, ale zrejme viacero živočíšnych druhov je schopných koordinácie – aj keď je niekedy ťažké rozlíšiť, či nejde len o nekoordinovanú väčšiu skupinu. Na rozlíšenie musíme zistiť, či sa predátori navzájom berú do úvahy, alebo len náhodou reagujú na rovnaký podnet.
Koordinovaný lov vyžaduje vyššiu behaviorálnu komlexitu, pretože každý člen musí brať do úvahy všetkých ostatných členov lovu a na prvý pohľad by sa zdalo, že znamená vyššiu efektivitu lovu. Nie je to však pravda. Štúdia na sivých vlkoch (Canis lupus) ukázala, že lov vo veľkých skupinách neznamená vždy vyšší podiel jedla pre jednotlivca. Ide hlavne o sociálnu funkciu. V skutočnosti je len zopár druhov, pre ktoré koordinovaný lov znamená zvýšenie dávky pre jednotlivca oproti samostatnému lovu.
Hady sa niekedy zhromažďujú na loveckej lokalite, ale nie je známe, či koordinujú svoje správanie s ostatnými účastníkmi. Dva druhy hadov – Chilabothrus inornatus a Chilabothrus angulifer formujú zoskupenia v jaskynných úžinách, keď lovia netopiere, ktoré letia z/do svojich hniezd.
Zdroj: http://animalbehaviorandcognition.org/uploads/journals/14/02%20Feb2017%20Dinets_HH(7)_final.pdf