V roku 1998 sa David Holtzman z Univerzity Rochester rozhodol urobiť unikátny experiment. Navrhol spôsob, ktorý by poukazoval na vývoj mozgu a chcel dokázať, že hady sa vedia učiť rovnako dobre ako hlodavce. Samozrejme za predpokladu, že sa ich pýtame tie správne otázky.
Dr Holtzman skonštuoval 2 metre širokú a 1 meter vysokú čiernu plastovú rúru. Na spodku spravil 8 dier, len jedna viedla do skrýše pod rúrou. Použili pásku ako hmatové ukazovatele správnej cesty a na stenách rúry pripevnili kartičky jasných farieb tiež ako značenie cesty.
Ostávalo už len nájsť spôsob, ako „motivovať” 24 užoviek (Pantherophis guttatus) aby hľadali úkryt. Pre hady je takáto tuba veľkým a nechráneným miestom a k ich nepohodliu vedci pridali ešte jasné svetlo, aby stimulovali tieto nočné hady hľadať únik.
Použili sme radšej stimuláciu formou hľadania úniku, pretože jedlo by hady ľahko zaregistrovali svojím vomeronazálnym orgánom.
Navrtli sme pokus tak, aby sme eliminovali chemické vnemy a testovali len samotné učenie,
vysvetľuje Holzman.
Vedci potom učili užovky nájsť úkryt – posúvali ich rukami po správnej ceste. „Vyučovanie” sa konalo 4x denne po dobu 4 dní.
Zaujímavým výsledkom je, že najrýchlejšie sa učili mladé užovky (pod 3 roky). Staré hady sa učili pomalšie a boli dezorientované, keď farebné značenie bolo popremiestňované, čo poukazuje na to, že sa spoliehajú na zrak viac ako sa predpokladalo.
Podľa Dr. Holzmana táto schopnosť učenia vyplýva z faktu, že plazy majú schopnosť rastu nových mozgových buniek počas celého života, pričom ľuďom sa po pôrode už tvorí len zopár nových neurónov v hippocampe.
Jedna z teórií, ktorá popisuje, ako hady rozlišujú príslušníkov svojho druhu, sa opiera o vemeronazálny orgán. Hady sú majstri v zachytávaní chemických signálov z okolia a tie sú potom v mozgu spracovávané. Nebolo by potom možné, aby hady používali tieto chemické nápovedy na zapamätanie si a rozpoznávanie určitých pachov?
Z popisu štúdie nie je zrejmé, či bola rúra čistená pred každým pokusom. Potom by nebolo vylúčené, že hady v bludisku rozpoznali svoje pachové stopy, pachové stopy ostatných, dokonca možno pachové stopy rúk vedcov a orientovali sa podľa nich, a nie podľa zraku.
Na druhej strane to by nevysvetľovalo, prečo staršie hady mali problém pri zmene farebných značení.
Zdroj: http://www.capesnakeconservation.com/are-snakes-smart/